30. výročie

1994 – 2024
szus_bulletin

PRÍHOVOR RIADITEĽKY

Prelúskať sa životom do svojej zrelosti nie je jednoduché. Cesta je niekedy kľukatá.  Bola som pri zrode umeleckej školy a som tu, keď dozrela do svojej tridsiatky. Niektoré roky som pozerala z diaľky ako sa rozrastá. Bola som pri jej všetkých významných narodeninách. Teraz sa na ňu dívam s obdivom. Obdivujem, že cez tri desaťročia dokázala preplávať s veľkou odvahou a vytrvalosťou, napriek všetkému, čo ju po ceste postretlo.

Na začiatku bolo veľmi odvážne byť umeleckou školou zameranou na tradičnú kultúru. Neboli to ľahké časy. Folklór sa dostal za okraj záujmu spoločnosti. Nikým nechcený, nepotrebný. Škola však vytrvala vo svojom presvedčení, že má zmysel venovať sa mladej generácii a vzdelávať ju v našich tradíciách, citlivo ukazovať, kde sú naše korene.

V posledných desiatich rokoch sa škola rozrástla o nové žánre v hudbe, v speve, v tanci a výtvarnom umení. Je úžasné sledovať deti, ako počas jedného roka prechádzajú z jednej techniky do druhej, z jedného umeleckého žánru do druhého. Napĺňa sa tak vízia školy, že prepájať jednotlivé žánre, čerpať z nich, obohacovať o nové nápady, je pre deti veľmi podnetné a inšpiratívne. Odráža sa to aj vo výsledkoch detí na domácich či medzinárodných súťažiach, na kvalite a zvyšujúcej sa náročnosti celovečerných predstavení.

Najväčším ocenením po rokoch práce je, keď stretneme absolventa školy a on sa nám s radosťou prihovorí. Vďačne spomína na roky strávené v umeleckej škole v rôznych kolektívoch, s veľkou úctou a radosťou si spomenie na konkrétnych učiteľov. Priznáva, že umelecká škola a čas strávený v nej výrazne vplýval na jeho ďalší rozvoj. Tridsaťročná škola už má nielen svojich absolventov, ale aj ich deti. No a to je tá najvyššia pocta, akú škola môže dostať.

Želám jej ešte veľa nápadov, tvorivých síl, odhodlania a vytrvalosti.

 

Mgr. art. Andrea Pitoňáková
riaditeľka Súkromnej ZUŠ Vlada Urbana

Za prvé foto zo slávnostného koncertu ďakujeme Katke Dzurčaninovej z KAMA Dizajn.

Tlačová správahttps://lnk.sk/cyru 

Za všetky milé slová, slová uznania, obdivu jedna z reakcií vás – rodičov (p. Lucia Kočková):

“Vychádzajú zo svojho komfortu a my môžeme tlieskať deťom v Národnom divadle.
Je ich pár, ale decká ich milujú.
Pracujú do neskorého večera.
V lete robia tábory.
Cez rok sú s deťmi v nahrávacom štúdiu.
Majú svoju vlastnú školskú kapelu.
Každý rok s deťmi vystupujú v Národnom divadle.
UČITELIA v našej ZUŠke. Súkromná ZUŠ Vlada Urbana
28. marec patrí oslave ich povolania.
Niekedy bývalo poslaním.
Spoločnosť si ich vážila, deti k nim vzhliadali, rodičia ich rešpektovali.
Dnes je všetko inak.
A predsa sa nájdu takí, ktorých ani zďaleka nemožno hodiť do jedného vreca s tými, ktorí rezignovali a idú si svoju klasiku – učím 30 rokov takto a nikdy nebudem inak, musíte si na to zvyknúť. (povedala mi minule slovnčinárka môjho syna. Na gymnáziu.)
Ja dnes píšem o učiteľoch z našej ZUŠky.
V nedeľu moje dieťa stálo na pódiu Národného divadla.
Nie prvýkrát. Deti z našej ZUŠky v ňom vystupujú každý rok.
Je to pre ňu úplne iná skúsenosť, vystupovať v historickej budove “na doskách, ktoré znamenajú svet.” 😉
Obrovský zážitok.
Pre ňu, ja pre mňa. Mamu. Hrdú. 🙂
Vďaka tým učiteľom, ktorí sú ochotní tráviť mesiace do neskorých večerných hodín učením spevu, hry na nástroj, dramatiky,…
Tráviť s našimi deťmi 10 hodín v divadle pred večerným vystúpením.
S viac ako 50tkou detí, z ktorých jedno má 5 a iné 17 rokov, každé je hladné a je mu zima či teplo…a oni neprestávajú robiť na tom, aby večer všetko bolo tip top.
Veľký obdiv, pani učiteľky a páni učitelia.
Kiežby takých, ako ste vy, bolo stále viac.”