Súkromná základná umelecká škola vznikla ako priama reakcia na spoločenský vývoj na začiatku 90-tych rokov. Po zrušení Domu odborov Východoslovenských železiarní, Železiar a Železiarik stratili zriaďovateľa. Hľadanie možností pre existenciu súborov narážalo na neprekonateľný problém. Novovznikajúce spoločenstvá a súkromné firmy mali všetko svoje snaženie nasmerované na finančne atraktívne projekty, tvorbu zisku, zveľadenie majetku a tam do plánov na najbližšie roky nikomu nechýbal folklórny súbor alebo dokonca dva súbory. Umelecký vedúci Vladimír Urban a Antónia Urbanová na záchranu súborov založili občianske združenie Košické folklórne štúdio, umeleckú agentúru Kultobin a súbežne uskutočňovali aj prípravu zriadenia umeleckej školy ľudového tanca. Vtedajšia legislatíva však neumožňovala zaradiť do siete škôl ustanovizeň, ktorá by sa venovala iba ľudovému tancu. Preto zriadili základnú umeleckú školu s rozšíreným vyučovaním ľudového tanca. O jej zaradení do siete škôl rozhodol prvý pravicovo orientovaný minister školstva Slovenskej republiky Ivan Harach.
Škola začala činnosť od 1. septembra 1994 v priestoroch bývalej knižnice a čitárne Domu odborov na Masarykovej ulici v Košiciach. Za priestory sme vďační Jozefovi Kubincovi , v tom čase zo súkromnej spoločnosti B progres a Ing. Štefanovi Mrázovi, ktorého prvým veľkým sponzorským činom bol vybudovanie dvoch priečok a darovanie drevenej podlahy do jednej z dvoch tanečných sál.
V prvom školskom roku existencie školy mala škola 125 žiakov. V škole sa začalo vyučovanie iba tanečnom odbore so zameraním na ľudový tanec a nepovinný predmet - spev. Postupne pribudli ďalšie nepovinné predmety, a to paličkovanie (od šk.r. 1995/96) a výuka hry na hudobné nástroje (od šk.r. 1996/97).
Prvými učiteľmi tanca boli: Dagmar Angelovičová-Grejtáková, Dana Martinčeková-Kianicová, Andrea Pitoňaková-Urbanová, Vladimír Urban, Antónia Urbanová.
V r. 2003 svojpomocne a za pomoci sponzorských príspevkov Jána Gregu a Ľuboša Liščinského vybudovali pobočku školy v priestoroch Základnej školy na Považskej ulici v Košiciach. Pribudli dve tanečné sály a dve miestnosti pre vyučovanie zborového spevu. V uvedených priestoroch sa začalo vyučovať v šk. r. 2003/04. V ďalšom školskom roku pribudlo vyučovanie írskych tancov a zborového spevu.
Vybudovanie pobočky na Považskej ulici nenaplnilo perspektívu presťahovania školy do väčších priestorov. Školu museli opustiť pre zmenu stratégie rozvoja danej základnej školy.
Veľkou zmenou bol 1. január 2005. Umelecká škola sa presťahovala do väčších priestorov bývalej Materskej školy na sídlisku KVP v Košiciach. Daná zmena adaptácie na prácu v nových priestoroch nám zobrala veľa síl a energie i napriek tomu bol výsledok impozantný. Škola má v súčasnosti k dispozícii päť tanečných sál, dve hudobno-spevácke miestnosti, jednu učebňu výtvarnej výchovy a umeleckých remesiel, ďalšie miestnosti na vyučovanie hudby a vlastné administratívne priestory. Poskytuje priestor pre uloženie kostýmov a krojového vybavenia pre umelecké súbory, ktoré pôsobia pri našej škole a súčasne umožňujú ďalšie umelecké napredovanie a rast našich žiakov. Súčasné priestorové vybavenie školy umožnilo navýšiť počet žiakov ako aj vybudovať a zriadiť Dom ľudového tanca.
Škola má dnes v evidencii 432 žiakov. Vyučujem sa tanec, hra na hudobné nástroje, spev, kreslenie a paličkovanie. Okrem sídla na Starozagorskej ulici v Košiciach, má SZUŠ v Košiciach ďalšie dve pobočky; pobočku s učebňou zborového spevu na Masarykovej ulici a gitarovú školu na Šoltésovej ulici.
Neuveriteľných pätnásť rokov existencie školy, hovorí o zmysluplnosti rozhodnutia o jej zriadení. Orientácia na ľudový tanec ju radí medzi jedinečné, ničím nezastupiteľné subjekty. Bola prvá svojho druhu na Slovensku. Dnes je platformou širokého spektra výchovných, vzdelávacích, regionálnych a folkloristických aktivít uskutočňovaných v Dome ľudového tanca.
Na základe súhlasu MŠ SR zo dňa 1.6.2010 sa mení názov SZUŠ
na úkromná základná umelecká škola Vlada Urbana
|
