História

Na začiatok si dovolím citovať slová pána Petra Bera (učiteľ, kouč, manažér):Aj vám sa občas stáva, že hľadáte cestu ďalej? Cestu, ktorá by Vás lákala? V tom prípade vám odporúčam úžasnú destináciu – tajomnú krajinu skrytú vo vás …“ 

Náš koniec sa stal naším novým začiatkom …

Súkromná základná umelecká škola vznikla ako priama reakcia na spoločenský vývoj na začiatku 90-tych rokov.
Po zrušení Domu odborov Východoslovenských železiarní, Železiar a Železiarik stratili zriaďovateľa. Spolu s manželkou Antóniou sme sa nevedeli zmieriť s myšlienkou, že takéto dva životaschopné, na seba naviazané umelecké telesa mali zaniknúť. Hľadanie riešení narážalo na neprekonateľný problém.
Novovznikajúce spoločenstvá a súkromné firmy mali všetko svoje snaženie nasmerované na finančne atraktívne projekty, tvorbu zisku, zveľadenie majetku a tam do plánov na najbližšie roky nikomu nechýbal folklórny súbor alebo dokonca dva súbory. Na záchranu súborov sme založili občianske združenie Košické folklórne štúdio, umeleckú agentúru Kultobin a súbežne uskutočňovali aj prípravu zriadenia umeleckej školy ľudového tanca. Vtedajšia legislatíva však neumožňovala zaradiť do siete škôl ustanovizeň, ktorá by sa venovala iba ľudovému tancu. Preto sme zriadili základnú umeleckú školu s rozšíreným vyučovaním ľudového tanca. O jej zaradení do siete škôl rozhodol minister školstva Slovenskej republiky Ivan Harach.

Priestory, ľudia, chuť a výsledok … 

Škola začala činnosť od 1. septembra 1994 v priestoroch bývalej knižnice a čitárne Domu odborov na Masarykovej ulici v Košiciach. Za priestory sme vďační Jozefovi Kubincovi, v tom čase zo súkromnej spoločnosti B PROGRES a Ing. Štefanovi Mrázovi, ktorého prvým veľkým sponzorským činom bol vybudovanie dvoch priečok a darovanie drevenej podlahy do jednej z dvoch tanečných sál. V prvom školskom roku existencie školy mala škola 125 žiakov. Spočiatku sme vyučovali iba tanečný odbor so zameraním na ľudový tanec a nepovinný predmet – spev. Postupne pribudli ďalšie nepovinné predmety, a to paličkovanie (od šk.r. 1995/96 – pedagóg Mgr. Margita Priščáková) a výuka hry na hudobné nástroje (od šk.r. 1996/97 – pedagóg Mgr. Milan Rendoš). Prvými učiteľmi tanca boli: Dagmar Angelovičová-Grejtáková, Dana Martinčeková-Kianicová, Andrea Pitoňaková-Urbanová, Vladimír Urban, Antónia Urbanová. V r. 2003 sme svojpomocne a za pomoci sponzorských príspevkov JUDr. Jána Gregu a Ľubomíra Liščinského vybudovali pobočku školy v priestoroch Základnej školy na Považskej ulici v Košiciach. Pribudli dve tanečné sály a dve miestnosti pre vyučovanie zborového spevu. V uvedených priestoroch sa začalo vyučovať v šk. r. 2003/04. V ďalšom školskom roku pribudlo vyučovanie írskych tancov a zborového spevu.
Vzrástol počet žiakov. Pribudli tanečné súbory Hanička, Hornád, IDAS (írske tance) a spevácky zbor Mladé hlasy. Vybudovanie pobočky na Považskej ulici nenaplnilo perspektívu presťahovania školy do väčších priestorov. Školu sme museli opustiť v r. 2004 pre nové v stratégii rozvoja tamojšej základnej školy.

Nestačilo, chceli sme viac … rásť, tvoriť, vymýšľať, hrať sa … 

Veľkou zmenou bol 1. január 2005. Naša umelecká škola sa presťahovala do väčších priestorov bývalej Materskej školy na sídlisku KVP v Košiciach. Úprava priestorov a adaptácia na prácu v nových podmienkach nám zobrali veľa síl a energie, napriek tomu bol výsledok impozantný.
Škola má v súčasnosti k dispozícii päť tanečných sál, učebňu teórie hudby a tanca, učebňu výtvarnej výchovy a umeleckých remesiel, ďalších 5 učební hudby a vlastné administratívne priestory. V škole je dosť miesta pre uloženie kostýmov, rekvizít a krojového vybavenia. Podarilo sa nám vytvoriť vzácne prostredie, ktoré napomáha výchove a vzdelávaniu. V škole máme plnohodnotne vybavené tanečne sály (drevená podlaha, baletizol, zrkadlá, tyče, ozvučenie, veľkoplošné obrazovky na štúdium tanca zo záznamov), knižnicu s archívom folklorizmu. Okolie školy a školský dvor ozdobujú drevené sochy v nadživotnej veľkosti. Rodičia môžu čakať svoje deti v príjemnom prostredí školského klubu. Rozšírenie priestorov, zlepšenie technického vybavenia školy nám umožnilo navýšiť počet žiakov, rozšíriť vyučovanie v ďalších odboroch ako aj vybudovať a zriadiť Dom ľudového tanca. Škola žije už viac ako dvadsať rokov, vyvíja sa čo do formy aj obsahu, teda kvantity aj kvality. V r. 1994 sa začalo vyučovanie iba v tanečnom odbore s deťmi vo veku 6 – 7 rokov a to v troch kategóriach: prípravka, mladší žiaci a starší žiaci. Dnes začíname s deťmi vo veku 1 – 3 roky formou cvičení pre matky s deťmi. Nasleduje prípravka pre 4 – 6 ročné deti. S nástupom na základnú školu u nás žiaci pokračujú v základnom štúdiu v I. a II. stupni a v štúdiu pre dospelých. Rozšírilo sa vyučovanie v hudobnom aj výtvarnom odbore. Od r. 2012 pribudol aj literárno-dramatický odbor.

Naše TOP …

Naša škola poskytuje základné umelecké vzdelávanie vo všetkých umeleckých odboroch a v rôznych umeleckých žánroch. Dosahované výsledky školy a jej žiakov sú dôsledkom poctivej každodennej práce postavenej na erudícii a entuziazme pedagógov a zamestnancov školy. K tomu sa pridáva bohatá zážitková motivácia žiakov prostredníctvom verejných vystúpení súborov a zoskupení pôsobiacich pri škole. Hodnotenie úspechov školy si môžeme predstaviť podľa dlhého radu permanentne pribúdajúcich vysokých hodnotení našich kolektívov aj jednotlivcov na rôznych celoslovenských aj medzinárodných súťažiach.

… a tu je moja odpoveď na úvodné slová: „Trúfam si povedať, že MY sme tú cestu našli …“

Vlado Urban – ten, čo to všetko začal …